Asi najhorším okamžikom vzťahu je ROZCHOD.
Ľudia sa často rozchádzajú a utekajú od svojich polovičiek, pretože su leniví investovať, riešiť, odpúšťať, či bojovať za svoj vzťah. Utekajú ako zbabelci a ani si neuvedomujú, že utekajú často len sami pred sebou. Dodávajú si guráž, že im bude lepšie a často tomu radi veria. Idú to niekam zapiť s kamarátmi, predstierajú sami pred sebou, akí sú šťastní a ako im je dobre, plánujú si, ako budú chodiť cvičiť a pracovať na sebe, ako sa budú chodiť baviť s priateľmi a ako sa im uľaví od toho druhého a všetky bolesti zmiznú a oni zabudnú. A keď sa po úžasnej noci plnej alkoholu a kamarátov prebudia, tak zistia, že majú na hrudi tak ťažký kameň, až im to tlačí slzy do očí, a pritom nedokážu povedať: „Láska, vráť sa!“ Nikto nevonia ako on/ona, nikto nebozkáva akoon/ ona, nikto Vás neuspokojí ako on/ona, nikto vo Vás tie pocity neprebudí ako on/ona .
Pred láskou sa nedá utiecť, rovnako tak ako sa nedá utiecť pred smrťou, žiadny kamarát ani ctiteľ/ka Vám partnera/ku a lásku k nemu nevynahradí. Vás za to zlomí a kto to nechápe, tak na to časom príde. Pretože človeku, ktorý miluje, to podlomí kolena a zlomí srdce.
Človek by sa mal poriadne zamyslieť od koho utiekol a či je pripravený o toho človeka navždy prísť, uvedomiť si, či bez neho dokáže žiť, aj keď už môže byť neskoro…